Nevnímal som niekedy dokonca ani jej slová.Vnímal som len ju.Bože,ak existuje pravá láska,tak to musí byť ona.Hľadel som dalej a všímal si maličké detaily.Jej krásne,veľké oči sťa rubíny v tej krásnej tvári,jemné,už nie detské ale ženské črty tváre s úsmevom,čo končil s jamkou v líci.Vlasy,čo jej viali vánkom z otvoreného okna.Jemný letný výstrih,krátka sukňa.Jej vôňu,ku ktorej sa ani nedá nič prirovnať.A nie,nebolo to len parfémom,bolo to láskou,bola to chémia,bol to sen,bol to život.Jediná žena,ktorej vôňu si budem pamätať až do smrti.Jediná žena,na ktorej som si všímal a zapamätal každý jeden detail-od črtov tváre až po oblečenie.Jediná žena,ktorej slovo a dotyk pohladilo moju dušu až natoľko,že ak by som v tom momente zomrel,zomrel by som šťastný s úsmevom na tvári a blaženým pocitom.Jediná žena,v ktorej prítomnosti som nedostal len modré z neba,ale sám som na tých oblakoch lietal...
Rande
Hľadel som na ňu po celý ten čas,čo sme sa rozprávali.Nevnímal som ani jeden schod,po ktorom som prešiel,ani jeden pohľad a úsmev človeka,čo šiel okolo a rád ma tak povzbudil,podpichol.